Treba deti vychvaľovať?

Najlepšia cesta je zlatá stredná cesta. Treba deti ako chváliť tak aj karhať. Ak deti len karháme tak sa im zdá že nič co spravia , nie je dobré. A naopak. Ak ich len chválime, nevidia rozdiel medzi zlym a dobrým. Deti su múdre a vedia viac ako si myslíme. Chválením formujeme detom sebavedomie a odvahu. Kritikou ich zase učíme, že nik nie je dokonalý a že sa treba stále učiť , čo je správne a čo zlé. A ja osobne myslím, že naše deťi potrebujú oboje.

Deti, ktoré majú o sebe pozitívnu predstavu, sa správajú lepšie ako deti, ktoré o sebe majú negatívnu predstavu. Psychológovia radia chváliť deti čo najčastejšie, že sa im buduje tak sebavedomie a zároveň medzi rodičmi a detmi sa vytvára kladný vzťah. Čítala som knihu od jedného psychológa a ten radí:

• chváliť deti medzi štyrmi očami: ak chcete deťom povedať niečo pozitívne, urobte to keď ste s nimi sami, osobná komunikácia je pre deti niečím jedinečným
• chváliť deti pred spaním: dieťa si bude v postieľke vaše slová opakovať v mysli stále dokola, ráno si opäť nane spomenie a bude sa tešiť na to, že svoje kladné vlastnosti opäť preukáže
• chváliť deti nenápadne: účinný spôsob ako deti pochvaľovať, je hovoriť o nich s niekým iným tak, aby vás počuli a mysleli si, že o tom neviete. Takto deti prijímajú pochvaly ako pravdivé a snažia sa urobiť všetko pre to, aby nám to znovu dokázali.
• chváliť deťom písomne na lístočkoch: počkajte, kým dieťa pôjde spať a pochvalu napíšte. Lístok dajte na miesto, kde ho váš syn hneď ráno uvidí. Tieto odkazy sa zapisujú deťom do srdiečka.

Jenifo povedal celú Komenského a Makarenkovú teóriu výcchovy v kocke. Plne súhlasím.
Hlavne treba sa deťom viac venovať!!

Za všechno bych děti určitě nechválila, ale pochvalou se nikdy nic nezkazí. Stačí i malé uznání, třeba za maličkost.
A pochvaly povzbuzují k dalšímu konání, naopak kritika často vede k „zaseknutí se“.