Súhlasíte s umiestnením sochy Márie Terézie v Bratislave na Štúrovom námestí?
Aký je Váš názor a prečo áno a prečo nie? Aj keď mne osobne to príde zvláštne, že na Štúrovom námestí stojí socha Márie Terézie.
ohodnoťte nejlepší odpověď symbolem palce
| Zajímavá 0 před 5134 dňami |
Sledovať
Nahlásiť
|
Najlepšia odpoveď
Áno, pretože urobila niečo a bolo toho veľa pre Slovensko. Netreba mať zmýšľanie postihnuté rakúsko-Uhorským syndrómom…
| 0 Nominácie Nahlásiť |
Další odpovědi
A prečo nie? Bola panovníčkou a naši pra, pra rodičia patrili k jej poddaným. Je súčasťou našich dejín a patrí sem. Pred rokom 1993 tu nebola iba vybagrovaná jama, ale vždy nejaký štátny útvar. Otázne je či patrí na Štúrove námestie a čo bolo skôr Či náhodou Štúrova natruc nebola pomenovaná, práve preto, aby nepripomínala monarchiu.
|
0
před 5134 dňami
|
0 Nominácie Nahlásiť |
jednoznačne NIE! na čo , aby sa malo po čase čo zhadzovať? nevieme inak využiť finančne zdroje , keď sú? Koľko sôch už sa zhodilo a sú niekde odložené alebo v zber. surovinách?
|
0
před 5124 dňami
|
0 Nominácie Nahlásiť |
ÁNO !!!
lebo: Bratislava nabrala na spoločenskom význame aj vďaka zásahom
panovníčky Márie Terézie, ktorá tu strávila istý čas. Vďaka jej
častým návštevám sa v Bratislave budovali nové domy, paláce Pálffyovcov
a ďalšie sídla šľachticov v Starom Meste. Na predmestí sa budovali aj
domy remeselníkov a vinohradníkov. Neregulovaná výstavba, ktorá prebiehala
v minulých rokoch, bolo zastavená a výstavba nových objektov bola riadená
stavebnou kanceláriou Uhorskej komory, ktorá mala na starosti prípravu a
realizáciu stavebných projektov. Veľa stavieb a rôznych iných stavebných
úprav prebehlo aj pod vedením architektov cisárskeho dvora, ktorými boli
napríklad G.B. Martinelli a F.A. Hildebrandt.[7] Mestské opevnenie veľmi
brzdilo rozvoj mesta, a tak vydala Mária Terézia v roku 1775 nariadenie
zbúrať hradby.[8]
Mária Terézia sa zamerala aj na Bratislavský hrad, ktorý nechala kompletne
zrekonštruovať. Založila tu dokonca kráľovskú gardu. V hradnom areáli
nechala vybudovať ďalšie budovy aj veľkú barokovú záhradu francúzskeho
typu. Celkovo sa zvýraznila obytná funkcia hradu. V roku 1766 dala
pristavať k východnému krídlu rokokový palác Tereziánum pre
miestodržiteľa, ktorým bol takmer celý život Albert Sasko-Tešínsky,
manžel obľúbenej dcéry Márie Terézie Márie Kristíny.
Mária Terézia Bratislavu často a rada navštevovala. V roku
1766 navštívila aj záhradu Grasalkovičovho paláca, kde sa konala svadobná
hostina jej najobľúbenejšej dcéry Márie Kristíny, ktorá sa vydávala za
Albert Saský. Palác rodiny Grasalkovičovcov navštívila aj o niekoľko
rokov neskôr, v roku 1775.[8]
Na jej príkaz zriadil v roku 1750 Ján Michal Landerer v Bratislave
najväčší tlačiarenský podnik v Uhorsku, ktorý vydával Bratislavské
noviny. Podnik pracoval nepretržite až do roku 1854