Prečo je klamstvo hriech?

immaculata

Závažnosť klamstva

klamstvo často sa stáva ťažkým hriechom, ak je doprevádzané veľmi zlým úmyslom (napr. ublížiť niekomu, alebo spôsobiť niekomu škodu). V poslednej dobe niekoľkí teológovia sa prikláňajú k názoru, že klamstvo je samo o sebe ťažkou matériou (grave ex genere suo). V tomto zmysle vypovedá i sv. Písmo. Okrem toho prísnejšie posudzovanie, pokiaľ sa jedná o závažnosť klamstva vyplýva i z faktu, že dnes prostredníctvom masovo komunikačných prostriedkov klamstvo dosahuje nedozierne následky tým, že vyvoláva všeobecnú atmosféru nedôvery, podvodu a neistoty.

Pojem klamstva a jeho členenie

Skôr ako sa dáme do štúdia otázky klamstva zblízka, musíme si ho zadefinovať.

Klamstvo, alebo lož je vonkajší prejav nášho vnútra, ktorý protirečí nášmu vnútornému presvedčeniu.

Klamať znamená vyjadriť nepravdu s úmyslom uviesť iného do omylu.

Materiálne a formálne klamstvo

• ak niekto vie, ako sa objektívne veci majú a pritom hovorí niečo iné

Materiálne klamstvo

• niekto je v omyle o tom, ako sa veci majú, ale úprimne sa vyjadruje podľa svojho presvedčenia, hoci pomýleného
• Formálne klamstvo
• hovorí niečo iné než o čom je presvedčený, hoci mylne, aj keby objektívne hovoril pravdu

O hriechu v morálnom zmysle slova, teda započítateľnom hovoríme len vtedy, ak je klamstvo formálne, teda úmyselné. Úmysel uviesť iného do omylu nemusí byť explicitný, je totiž už obsiahnutý v samotnom fakte, že vedome niekomu hovoríme to, o čom vieme, že nie je pravda, pričom vieme, že on to berie vážne.

Každé hovorenie nepravdy však nie je klamstvom:

klamstvo zo žartu (mendicatium iocosum) je také hovorenie nepravdy, keď vieme, že ten, komu je určené vie, ako to myslíme, a teda že to nemyslíme vážne. Nejde teda o klamstvo, pretože tu nie je úmysel uviesť iného do omylu.

hovorenie rozprávok alebo rozličných vymyslených historiek pri ktorých poslucháč vie, že nejde o skutočné príbehy, alebo kde na tom vôbec nezáleží (napr. v rozličných zábavných programoch, kde účinkujúci rozpráva, čo sa mu prihodilo a pod.)

rozprávanie nepravdy samo o sebe bez toho, žeby sa tým niečo komunikovalo iným osobám nemožno tiež považovať za klamstvo (napr. ak niekto hovorí nepravdu len tak do vetra, za neprítomnosti iných osôb, alebo aj za ich prítomnosti, ak ich upozorní, že im to neoznamuje, alebo, že to, čo hovorí nie je pravda, prípadne ak to hovorí cudzím jazykom, ktorému oni nerozumejú atď.)

Klamstvo podľa motívov možno rozdeliť na:

úžitkové klamstvo (mendacium officiosum), ktoré súži na vyhnutie sa nejakej škode pre seba alebo pre iných, alebo z ktorého ten, čo klame vyťaží pre seba či pre iných nejaký osoh

škodlivé klamstvo (mendacium damnosum), ktorým sa niekto usiluje uškodiť iným

pokračovanie
http://katolic­kamravouka.ic­.cz
/KATOLICKA_MRA­VOUKA/KLAMSTVO/Klam­stvo.htm
.............­.......
home
http://jezisma­ria.ic.cz