Nemyslíte,že to s tou spomienkou na Demitru preháňajú?

Tiež som si položil otázku do akej miery je to normálne a do akej už prehnané. Vyšlo mi z toho jedno.
To ako sa s ním „Slovácko“ lúči je odrazom toho čo pre našincov znamenal. Nie je to iba o ňom. Je to o národnom športe, o tom, ako to zasiahlo všetkých spoluhráčov, o tom, ako na jeho mieste mohol byť ktorýkoľvek iný porovnateľný reprezentant, ktorý robil niečo pre vychovávanie ďalších talentov.
Demitru som osobne nepoznal a rovnako o jeho skutkoch pre druhých som sa dozvedal až potom, keď bolo potom. Práve to čo sa okolo jeho smrti robí, robilo mi potvrdzuje, že veľkosť osobnosti nie je merateľná iba tým, čo kto znamená pre jednotlivca ale čo kto znamená pre celok.
Demitra a pápež? S pápežom sa bolo rozlúčiť veľa ľudí a možno viac ako s Demitrom – to boli však ovečky zo stáda cirkevného a Demitra si stádo nebudoval… nemusel s nikým manipulovať ako to robia cirkevné spolky…
Záver – teš sa z toho, že slovensko má aj ľudí, ktorí si vedia uctiť Slováka a nevzývajú iba v „hrdinov“ svetových…

Áno, je to prehnané v tom, že nemali byť priame prenosy, ani vládny špeciál a politici sa mali zúčastniť pohrebu iba ako súkromné osoby tak, ako nielen logika dáva, ale tak je to aj v iných krajinách. S týmto mojim vyjadrením nepodceňujem prínos Pavla Demitru pre slovenský šport a ani ho neznevažujem ako človeka

Je pravda, človeka si treba uctiť, ale nepreháňať.
Keby boli vyhlásili ešte aj štátny smútok, tromfli by smútočné oslavy smrti Brežneva 1982.

No, možno si tam pár politikov prihrialo polievočku, ale tie tisíce ľudí tam nikto nenaháňal. To nebol 1.máj za komanča. Sú, ľudia, ktorí majú charizmu a to je Paľov prípad. Je to za nami a tak rýchlo sa podobný pohreb nezopakuje. Aj ja som hodil nie jeden krát slzu.

ako kto.. myslím že niektorý to chcú využiť tak že chceli štátny smútok aby nemuseli ísť do práce.. ale rez som na jednom fóre čítala strašné svinstvo . . . citujem : „Pred hokejovým štadiónom predávam ruže (5€) a hokejový dress (7,50€). Tak díki Palo a česť tvojej pamiatke !“ . . . hnus ! takým ľuďom by som niečo spravila. (a bolo to myslené na štadión v ktorom sa konala jeho posledná rozlúčka)