Čo vlastne „prestupuje“ v prestupnom roku?

Priestupným rokom sa koriguje rozdiel, ktorý vzniká medzi skutočnou dĺžkou roka a trvá o niečo dlhšie ako 365 24-hodinových dní. K najkratšiemu mesiacu sa pridáva jeden deň – 29. február a priestupný rok tak má 366 dní.

Jeden rok uplynie, keď Zem raz obehne okolo Slnka – teda je to presne 365,25 dni. ale kalendár nieje rozdelený na štvrtiny dna. Náš kalendárny rok ma 365 dni, to znamená že každý rok vznikne štvrťdenná odchylka. Po 4 rokoch narastie chyba na jeden deň. Aby sa opravila, vkladá sa do kalendára prestupný deň 29. február. A preto je každý 4 rok prestupným rokom. Ovšem i pritom je ďalšia chyba, pretože Zem potrebuje k obehu okolo Slnka o niečo menej než 365,25 dna. V každom prípade narastla táto chyba v roku 1582 až na 1O dní. Vtedy sa opravila tak, že po 4.októbri nastúpil hneď 15. október. Odtej doby sa vkladá prestupný rok tiež v prípade, že sa dá rok, kde sa dosiahne polného storočia, deliť číslom 400. Preto bol rok 2000 prestupným ro­kom.