CO JE TO PLATOBNA BILANCIA A MENOVY KURZ? potrebujem trosku rozsiahlejsiu odpoved ku kazdej :)

Judith

1.Základné pojmy

Na správnu orientáciu v problematike platobnej bilancie je nevyhnutné predovšetkým objasniť hlavné, najčastejšie používané pojmy.

Platba

Platba predstavuje presun platobného prostriedku najčastejšie na vyrovnanie pohľadávky alebo záväzku, a to z rozličných dôvodov. Súvisí s realizačnou fázou peňažného vzťahu.

Z hľadiska medzinárodného platobného styku a súčasne z hľadiska medzinárodnej platobnej bilancie je pre platbu navyše charakteristické to, že ide o presun platobného prostriedku (hotovostného i bezhotovostného) buď z cudziny do vnútorného peňažného obehu, alebo naopak, z vnútorného peňažného obehu do cudziny.

Každá platba má vždy vplyv na platobnú bilanciu príslušnej krajiny. Pri inkase z cudziny ide o prílev platobných prostriedkov z cudziny do danej krajiny zostavujúcej platobnú bilanciu, prípadne o prílev platobných prostriedkov tak, že síce zostávajú v cudzine, ale prešli do vlastníctva, resp. dispozičnej právomoci fyzických osôb alebo právnických osôb, prípadne iných inštitúcií alebo orgánov tejto krajiny.

Pri úhradách ide zasa o presun platobných prostriedkov z danej krajiny do cudziny alebo o taký ich prevod v cudzine, keď prešli z vlastníctva, resp. dispozičnej právomoci domácich fyzických alebo právnických osôb do vlastníctva, resp. dispozičnej právomoci cudzozemcov (nerezidentov).

Inkaso môže vyvolať

a.) vznik alebo zvýšenie zahraničných záväzkov (napr. ak ide o čerpanie úverov zo zahraničia alebo o prijatie preddavkov na tovary zo zahraničia a pod.),
b.) zníženie alebo zánik zahraničných pohľadávok (napr. inkaso za skôr vyvezené tovary a služby do zahraničia na úver alebo splátky úveru poskytnutého zahraničiu skôr a pod.).

Úhrada do zahraničia môže znamenať

a.) vznik alebo zvýšenie zahraničných pohľadávok (napr. úver poskytnutý do zahraničia),
b.) zníženie alebo zánik zahraničných záväzkov (napr. úhrada za tovary skôr dovezené zo zahraničia na úver alebo splátka úveru skôr prijatého zo zahraničia a pod.).

Medzinárodné platby možno členiť na dve základné kategórie, a to na obchodné a neobchodné platby. Obchodné platby predstavujú vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov, ako aj iné presuny platobných prostriedkov v priamej alebo nepriamej súvislosti s operáciami zahraničného obchodu (s dovozom alebo vývozom tovarov, služieb a prác priemyselnej výrobnej povahy).

Rozlišujeme tovarové obchodné platby a netovarové obchodné platby. Tovarové obchodné platby zahŕňajú jednak inkasá za vyvezené (resp. vyvážané) tovary, práce a výkony priemyselnej výrobnej povahy, jednak úhrady za dovezené (resp. dovážané) tovary, práce a výkony priemyselnej výrobnej povahy.

Do kategórie netovarových obchodných platieb patria inkasá a úhrady za rozličné obchodné služby a za vedľajšie náklady na tovar, ktoré môžu súvisieť s operáciami zahraničného obchodu jednak priamo (napr. preprava tovaru, špedícia, skladné, poistné a pod.), jednak nepriamo (napr. inkasá a úhrady za licencie, patenty, ochranné známky, výdavky spojené s účasťou na veľtrhoch a výstavách a pod.).

Neobchodné platby nesúvisia s operáciami zahraničného obchodu. Ide o rozličné platobné dôvody vyplývajúce z neobchodných stykov so zahraničím, napr. z kultúrnych, vedeckých diplomatických, športových a iných stykov, ďalej z rozličných majetkovoprávnych transakcií, z pohybu ľudí za prácou a rekreáciou, prípadne z iných platobných dôvodov uskutočňovaných v rámci medzinárodných peňažných vzťahov. Osobitnú skupinu neobchodných platieb predstavujú tzv. bankové operácie, najmä konverzie, arbitráže, swapové operácie a pod.

Platobné prostriedky

Za platobné prostriedky považujeme zlato, valuty a devízy a od nich odvodené finančné deriváty. Valutami sa rozumejú bankovky, štátovky a všetky druhy mincí, obiehajúcich v cudzích štátoch, teda mimo hraníc „materskej krajiny“. Za devízy sa považujú krátkodobé a dlhodobé peňažné pohľadávky znejúce na cudziu menu a splatné v cudzine.

Devízy majú pomerne často podobu zmeniek, šekov a ďalších cenných papierov vystavených na cudziu menu a splatných v cudzine. Devízy svojou povahou patria do bezhotovostného medzinárodného peňažného obehu. Používanie zlata v medzinárodných platbách je v jednotlivých krajinách rozdielne upravené zákonmi.

Obchodná bilancia

Obchodná bilancia zaznamenáva v hodnotovom vyjadrení dovoz a vývoz tovarov, služieb a výkonov priemyselnej výrobnej povahy za určité obdobie, ale vždy bez ohľadu na splatnosť pohľadávok a záväzkov.

2. Vymedzenie platobnej bilancie

Z hľadiska obsahu platobnej bilancie, resp. rozsahu zaznamenávaných ekonomických transakcií možno platobnú bilanciu vymedziť:

a.) v „užšom zmysle“, niekedy sa nazýva aj devízová (jednoduchá) platobná bilancia,
b.) v „širšom zmysle“, ktorá sa označuje aj ako ekonomická platobná bilancia, resp. bilancia medzinárodných ekonomických transakcií.

Užšie poňatie vymedzuje platobnú bilanciu ako bilanciu platieb, zachytávajúcu všetky devízové inkasá a devízové úhrady, ktoré uskutočnili tuzemci s cudzozemcami za určité zvolené obdobie. Pretože táto bilancia zaznamenáva devízové platby , označuje sa ako devízová (jednoduchá) platobná bilancia.

Platobnú bilanciu v širšom zmysle možno vymedziť ako bilanciu (systematický prehľad) všetkých ekonomických transakcií, ktoré sa uskutočnili medzi tuzemcami a cudzozemcami za určité obdobie (spravidla za jeden rok).

V porovnaní s devízovou platobnou bilanciou táto bilancia zachytáva aj

● inkasá a úhrady medzi devízovými tuzemcami a cudzozemcami, ktoré sa uskutočnili aj v národných menách, nielen v devízach, valutách a pod.,
● celý objem dovozu a vývozu tovarov, služieb a výkonov, teda aj obchodný úver,
● celý rad ekonomických transakcií. Patria sem všetky hmotné transfery (vecné dary a hospodárska pomoc), barterové obchody (naturálna výmena tovarov za tovary), najmä reálne investície (napr. vývoz kapitálu v podobe strojového zariadenia), a ďalšie transakcie.

Platobná bilancia môže byť vyrovnaná alebo nevyrovnaná.

Vyrovnaná platobná bilancia je platobná bilancia s relatívne malými, prechodnými alebo žiadnymi aktívnymi alebo pasívnymi saldami. Za štandardných podmienok je vyrovnaná platobná bilancia znakom menovej stability v danej krajine ( tj. nie je zdrojom ani následkom porúch v medzinárodnej likvidite ).

Nevyrovnaná platobná bilancia môže mať aktívne alebo pasívne saldo.

Aktívne saldo platobnej bilancie znamená, že za dané obdobie úhrn inkás z cudziny je väčší ako úhrn úhrad do cudziny.

Klady aktívneho salda platobnej bilancie:

krajina má dostatok platobných prostriedkov na včasné splácanie úverov prijatých v minulosti
krajina môže zvyšovať svoje devízové rezervy, čím prispieva k zabezpečovaniu medzinárodne likvidity

Zápory aktívneho salda platobnej bilancie:

relatívne vysoké a trvalé aktívne saldo môže viesť k disproporciám z hľadiska medzinárodnej likvidity
môže tiež vyvolávať tlak na revalváciu ( zhodnotenie ) domácej meny, ktoré nemusí byť žiaduce, resp. nemusí zodpovedať skutočným ekonomickým podmienkam

Pasívne saldo platobnej bilancie znamená, že za dané obdobie úhrn inkás z cudziny je menší ako úhrn úhrad do cudziny. Pasívne saldo platobnej bilancie, najmä ak je relatívne vysoké a trvalé, sa vo všeobecnosti vníma ako negatívum. Predstavuje ohrozenie medzinárodnej likvidity domácej meny a tlačí na jej znehodnocovanie ( devalváciu ).

Krajina s pasívnym sladom platobnej bilancie musí vykonať opatrenia na odstránenie svojej pasívnej platobnej bilancie: rozpúšťa svoje devízové rezervy, vezme si pôžičku od iného štátu alebo od medzinárodnej inštitúcie, vyvezie monetárne zlato, urobí opatrenia v zahraničnoob­chodnej politike a pod.

USA už niekoľko rokov hospodári s deficitom. Deficit americkej obchodnej bilancie dosiahol vo štvrtom štvrťroku roku 2004 187,9 miliardy USD, čo je 5,59 bilióna SKK. [1] Podľa TASR ( 21.3.2005 )pokladá deficit amerického federálneho rozpočtu väčšina amerických ekonómov, členov Národného združenia pre ekonomiku podnikania (NABE), v blízkej budúcnosti pre USA za väčšie nebezpečenstvo ako terorizmus.

Podobne aj výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu Rodrigo Rato pokladá za najväčšie riziko pre svetovú ekonomiku deficit bežného účtu americkej platobnej bilancie a prípadné zníženie nákupu amerických štátnych obligácii (predajom ktorých USA vykrýva zmienený deficit ), ktoré nakupuje čoraz viac oficiálny sektor, hlavne centrálne banky ázijských krajín. Vďaka tomu dochádza k organizovanému poklesu hodnoty americkej meny.

Rato však upozornil, že tieto zdroje nie sú nevyčerpateľné a raz sa bude musieť tento proces skončiť. V takom prípade by boli dôsledky pre (americkú) menu a kapitálové trhy veľmi vážne.[2] V súčasnosti ( jar 2005 ) sa však americkému Federálnemu rezervnému fondu darí zastaviť jeho pokles.

Ideálnym resp. žiaducim stavom platobnej bilancie je vyrovnaná platobná bilancia. Pri hodnotení platobnej bilancie a pri určovaní opatrení na dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie treba analyzovať a vychádzať zo štruktúry príslušnej platobnej bilancie ( aký je stav obchodných a neobchodných platieb ).

V minulosti boli príčinou nevyrovnanosti platobnej bilancie najmä obchodné platby ( najviac bol liberalizovaný obchod s tovarmi ), po druhej svetovej vojne rastie význam aj objem neobchodných platieb ( liberalizácia kapitálových tokov, voľnejší pohyb pracovných síl ), ktoré tak čoraz viac môžu ovplyvňovať vyrovnanosť resp. nevyrovnanosť platobnej bilancie.

Platobnú bilanciu možno zostaviť rôznymi spôsobmi, z rôznych hľadísk. To, aký spôsob zostavenia platobnej bilancie si zvolíme, závisí najmä o našich potrieb, resp. od účelu na ktorý danú platobnú bilanciu zostavujeme.

1. Z časového hľadiska sa môže zostavovať ročná, štvrťročná, mesačná platobná bilancia ako aj platobná bilancia k danému okamihu.

   B ) Z hľadiska metodiky evidencie údajov v platobnej bilancii rozlišujeme obratovú a zostatkovú platobnú bilanciu.

Obratová platobná bilancia zahŕňa obrat ekonomických transakcií za určité obdobie.

Zostatková platobná bilancia vyjadruje stav ekonomických transakcií k určitému dátumu.

Metodika medzinárodného menového fondu na zostavovanie platobnej bilancie kombinuje obe tieto metódy: časť údajov zostavuje obratovou metódou a časť údajov zostatkovou metódou.
C ) Z inštitucionálneho hľadiska sa platobná bilancia zostavuje:

za celú národnú ekonomiku
za jednotlivé odvetvia, odbory alebo podniky národného hospodárstva vo vzťahu k vybraným zahraničným partnerom
D ) Z hľadiska zahraničných partnerov sa zostavuje platobná bilancia danej krajiny voči inej krajine alebo skupine krajín

Horizontálna a vertikálna štruktúra platobnej bilancie

Platobná bilancia má jednak horizontálnu štruktúru, ktorú predstavujú jednotlivé položky, jednak vertikálnu štruktúru, ktorú vyjadrujú jednotlivé stĺpce platobnej bilancie.

Platobná bilancia sa môže zostavovať a publikovať v rozlične podrobnom členení. Škála siaha od bilancií informatívneho charakteru obsahujúcich okolo 20 položiek až po podrobnejšie platobné bilancie, ktoré majú obyčajne viac ako 100 položiek. Na základe určitých spoločných znakov možno jednotlivé položky usporiadať do niekoľkých základných skupín:

■ vývoz a dovoz tovarov,
■ vývoz a dovoz služieb,
■ vývoz a dovoz dôchodkov (výnosov),
■ vývoz a dovoz bežných (krátkodobých) jednosmerných transferov,
■ vývoz a dovoz kapitálových (dlhodobých) jednosmerných transferov,
■ vývoz a dovoz dlhodobého kapitálu,
■ vývoz a dovoz krátkodobého kapitálu,
■ zmena držby domácej meny v zahraničí,
■ chyby a omyly (resp. nezahrnuté položky),
■ zmena v devízových rezervách.

Skupina vývoz a dovoz tovarov zaznamenáva medzinárodný pohyb tovarov. Podľa klasifikácie OSN SITC (Standard International Trade Classification) sa táto skupina tradične člení na potraviny, nápoje a tabak, suroviny, palivá, tuky a oleje, chemikálie, spotrebné výrobky, stroje a dopravné zariadenia, priemyselné výrobky a nezaradený tovar. Monovýrobne zamerané krajiny obyčajne samostatne vyčleňujú tovar, ktorý je rozhodujúcou položkou v ich vývoze (napr. ropa, káva a pod.).

Do skupiny služieb patrí najmä medzinárodná doprava, zahraničný cestovný ruch, medzinárodné poistenie, licencie a patenty, príjmy a výdavky spojené s diplomatickým, obchodným a vojenským zastúpením v zahraničí, spoje, filmové poplatky a ďalšie.

Pri medzinárodnom pohybe dôchodkov (výnosov) je to dovoz dôchodkov z domáceho kapitálu investovaného v zahraničí, napr. ziskov, úrokov, dividend a rent a naopak, vývoz dôchodkov, ktorý predstavuje výdavky spojené so zahraničnými investíciami v domácej ekonomike. V tejto skupine sú evidované aj zisky z arbitrážnych operácií s devízami a so zlatom.

Medzinárodný pohyb transferov zahŕňa jednostranné platby, ktoré nevedú k vzniku zahraničných pohľadávok alebo záväzkov, ani k iným spätným ekonomickým väzbám (k inkasu, úhrade alebo k vecnému plneniu).

K najvýznamnejším položkám tu patria prevody pracovných príjmov, hospodárska pomoc, dary, príspevky nadnárodným inštitúciám, alimenty, zahraničné penzie a pod. V platobnej bilancii sa evidujú v členení na bežné transfery a kapitálové transfery.

Skupina vývoz a dovoz dlhodobého kapitálu sa z hľadiska subjektov člení na oficiálny a súkromný kapitál, z hľadiska objektov na priamy, nepriamy a ostatný dlhodobý kapitál. Pri priamych investíciách môže ísť o nákup akcií, reálne investovanie alebo o reinvestova­nie zisku.

Nepriame investície vyjadrujú nákup zahraničných cenných papierov, napríklad nákup obligácií zahraničných podnikov, vlád a pod., ako aj nákup takého podielu akcií, ktorý nespĺňa hranicu na zaradenie do priamych investícií (z hľadiska medzinárodného menového fondu je to rozpätie od 25 % do 10 %). Ostatný dlhodobý kapitál predstavuje vládne úvery a dlhodobé súkromné obchodné úvery.

Vývoz a dovoz krátkodobého kapitálu možno z hľadiska subjektov členiť na súkromný a oficiálny. Zaraďujeme tu krátkodobé obchodné úvery, pohyb depozít, predaj a nákup krátkodobých cenných papierov, krátkodobé bankové úvery, obchod s devízami a pod.

Devízovými rezervami

rozumieme devízové aktíva centrálnej banky, prípadne iných oficiálnych inštitúcií (ministerstva financií a pod.). Sú to jednak reálne existujúce aktíva, ako je zlato, voľne vymeniteľné meny v hotovosti alebo aj na účtoch v zahraničných bankách, štátne cenné papiere cudzích vlád, a jednak potenciálne devízové aktíva, ktoré predstavujú možnosť čerpať devízové zdroje z medzinárodného menového fondu a cudzích centrálnych bánk do výšky stanoveného limitu v rámci menových dohôd.

V tejto skupine sa prejavuje výsledok celej platobnej bilancie, ktorý môže byť aktívny – v tomto prípade sa zvyšujú devízové rezervy, alebo pasívny – v tomto prípade sa znižujú devízové rezervy. Zníženie devízových rezerv pritom znamená vyššiu ponuku devíz na devízovom trhu a tlak na zhodnotenie kurzu domácej meny. Zvýšenie devízových rezerv vytvára vyšší dopyt o devízach a súčasne tlak na znehodnocovanie kurzu národnej meny.

K zmene v držbe domácej meny v zahraničí dochádza z rôznych dôvodov. Rozhodujúce je to, že národná mena opúšťa vnútorný peňažný obeh s cieľom uskutočniť zahraničnú platbu. V krajinách s voľne vymeniteľnou menou sa môže národná mena použiť popri devízach pri platbách za vývoz a dovoz tovarov, ak je cudzina ochotná túto menu prijať.

Národná mena sa môže použiť aj v cestovnom ruchu, ak ju devízový tuzemec vyvezie a neskôr vymení za devízy. Vznikom a rozvojom euromenového trhu možno mnohé voľne vymeniteľné meny uložiť ako depozitum v zahraničí. Rovnako aj swapové operácie centrálnych bánk sa uskutočňujú ako swap národnej meny za príslušné devízy. Preto je potrebné, aby platobná bilancia v krajinách s voľne vymeniteľnou menou zahŕňala aj položku zmeny držby národnej meny v zahraničí.

Z horizontálneho hľadiska môžeme položky platobnej bilancie ďalej rozdeliť na autonómne a indukované. Ekonomický význam má aj postupnosť zaradenia jednotlivých položiek. Všeobecne platí, že položky smerom nadol prechádzajú z autonómnych na indukované (financujúce).

Okrem horizontálnej štruktúry, ktorú predstavujú jednotlivé položky a ich systematické zaradenie, platobná bilancia má aj vertikálnu štruktúru. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie vychádza zo systému podvojného záznamu jednotlivých transakcií, ďalej z menového a územného členenia jednotlivých položiek.

Základnou zvyklosťou uplatňovanou pri tvorbe platobnej bilancie je to, že každú transakciu, ktorá sa zaznamenáva, tvoria dva zápisy presne rovnakých hodnôt (podvojnosť zápisov), ale s opačným znamienkom.

Prvý zápis každého takéhoto páru sa označuje ako kreditný a predpokladá sa, že má kladné znamienko (+), zatiaľ čo druhý zápis sa nazýva debetný a má záporné znamienko (-). Z toho vyplýva, že súčet všetkých kreditných zápisov sa spravidla rovná súčtu všetkých debetných zápisov a saldo všetkých transakcií sa rovná nule.

Z hľadiska systému podvojného záznamu jednotlivých transakcií môžeme všetky transakcie rozdeliť na

a.) kreditné, ktoré sa označujú ako kladné (znamienko +),
b.) debetné, ktoré sa označujú ako záporné (znamienko -).

Za kritérium pre rozdelenie všetkých transakcií na kreditné a debetné možno považovať vzťah príslušnej transakcie k ponuke devíz alebo k dopytu po nich. Zatiaľ čo kreditné zápisy vytvárajú na devízovom trhu ponuku devíz, debetné operácie predstavujú dopyt po devízach.

Pre platobnú bilanciu je dôležité aj menové a územné členenie transakcií. Menové členenie musí odrážať základné kvalitatívne členenie mien z hľadiska ich použitia v medzinárodnom peňažnom obehu, a to ako voľne vymeniteľné, prevoditeľné, resp. multilaterálne clearingové a bilaterálne clearingové (zúčtovacie) meny. Tieto meny majú rôzny stupeň disponibility, resp. použiteľnosti v medzinárodných platbách.

Územné členenie transakcií platobnej bilancie závisí od charakteru územnej diverzifikácie vonkajších ekonomických vzťahov, ktorý môže významne ovplyvniť stabilitu platobnej bilancie a ekonomický vývoj príslušnej krajiny.

Platobná bilancia Slovenskej republiky

Platobná bilancia je definovaná ako štatistický výkaz zachytávajúci ekonomické transakcie medzi rezidentmi Slovenskej republiky a rezidentmi zvyšku sveta za referenčné obdobie. Platobná bilancia sa zostavuje na mesačnej báze v kumulatívnej for­me.

Všetky transakcie sú klasifikované v súlade so štandardnými položkami platobnej bilancie prezentovanými v piatom vydaní Manuálu platobnej bilancie MMF (BPM5).

Údaje sú prezentované v miliónoch slovenských korún pre nasledujúcich päť položiek platobnej bilancie:
1. Bežný účet , ktorý zahŕňa dovozy a vývozy tovarov, služieb, príjmov a bežných transferov.
2. Kapitálový účet pozostávajúci z kapitálových transferov.
3. Finančný účet , ktorý zahŕňa priame investície v zahraničí, priame investície vo vykazujúcej ekonomike, aktíva a pasíva portfóliových investícií, finančných derivátov ako aj aktíva a pasíva ostatných investícií.
4. Chyby a omyly.
5. Zmena rezerv.

Rozsah údajov

Transakčné pokrytie: Platobná bilancia principiálne zachytáva všetky transakcie medzi rezidentmi a nerezidentmi. Štatistiky colných orgánov zachytávajú všetok tovar prechádzajúci hranice SR.

Inštitucionálne pokrytie: Nebankové subjekty – Každý podnik, ktorého zahraničné aktíva alebo pasíva prekročia k referenčnému obdobiu hodnotu 1 milión slovenských korún, je zo zákona povinný poskytovať mesačný výkaz. V súčasnosti sa takto údaje zberajú z viac ako 4000 podnikov.
Bankové subjekty – Zahrnuté sú všetky banky.

Geografické pokrytie:

Žiadne geografické regióny nie sú vyčlenené z procesu zberu údajov.

Charakter základných údajov

Tovary:

Údaje sú zostavované Štatistickým úradom SR na základe informácií získavaných z colných deklarácií. Dáta o zahraničnom obchode zaznamenávajú fyzický pohyb tovaru, ktorý je ohodnocovaný v trhových cenách v čase prechodu hranice Slovenskej republiky.

Služby:

Údaje o službách sú čerpané z nasledujúcich primárnych zdrojov: bankové výkazy o transakciách uskutočnených prostredníctvom domácich bánk, colné deklarácie.

Príjmy:

Kompenzácie pracovníkov sú založené na údajoch Mesačného výkazu o devízových inkasách a platbách, poskytovaného mesačne komerčnými bankami. Údaje o príjmoch z investícií sú čerpané z nasledujúcich zdrojov: bankové výkazy o transakciách uskutočnených prostredníctvom domácich bánk, Mesačný podnikový výkaz a interné údaje NBS.

Bežné transfery:

Táto položka zahŕňa oficiálne bežné transfery (vláda) ako aj bežné transfery súkromného sektora, pričom je zostavovaná z Mesačného výkazu o devízových inkasách a platbách, poskytovaného mesačne komerčnými bankami.

Kapitálové transfery:

Údaje sa predovšetkým získavajú z Mesačného výkazu o devízových inkasách a platbách, poskytovaného mesačne komerčnými bankami. Od roku 1997 kapitálové transfery zahŕňajú: odpustenie dlhu, migračné transfery, investičné granty, dane a nadobudnutie/pou­žitie nefinančných, nevýrobných aktív.

Priame investície:

Údaje o majetkovej účasti, reinvestovaných ziskoch a o ostatnom kapitáli sú čerpané z nasledujúcich primárnych zdrojov údajov: Mesačný podnikový výkaz, Bilancia komerčných bánk.

Portfóliové investície:

Primárne zdroje údajov:

Mesačný podnikový výkaz, Bilancia komerčných bánk, Bankový výkaz kustódskych služieb a výkaz obchodníkov s cennými papiermi.

Finančné deriváty:

Údaje za finančné deriváty sú rozdelené na aktíva a pasíva. Primárne zdroje údajov: Mesačný podnikový výkaz, Bilancia komerčných bánk.
Menový kurz alebo výmenný kurz (mien) alebo kurz je cena (kurz) menovej jednotky.

Najčastejšie sa myslí spotový bilaterálny nominálny menový kurz, teda cena jednej menovej jednotky vyjadrená (bez ďalších úprav) v druhej menovej jednotke pre obchod prebiehajúci (takmer) okamžite.

Na Slovensku sa do roka 2008 zvykli menové kurzy uvádzať v priamej kotácii, od roku 2009 sa v súlade s kurzovým lístkom ECB zvykne používať nepriama kotácia.

[upraviť] Delenia

Podľa počtu zohľadnených menových jednotiek:
bilaterálny menový kurz
efektívny menový kurz (=multilaterálny menový kurz)

Podľa toho, či sa upravuje o infláciu:
nominálny menový kurz
reálny menový kurz

Podľa kurzového záznamu:
priama kotácia (=cenová kotácia, priamy kurzový záznam, cenový kurzový záznam; angl. direct quotation alebo price quotation) – pomer domácej meny k zahraničnej mene (používala ju napríklad NBS pre kurzy slovenskej koruny do 31.12.2008)
nepriama kotácia (=množstvová kotácia, nepriamy kurzový záznam, množstvový kurzový záznam; angl. indirect quotation alebo quantity quotation) – pomer zahraničnej meny k domácej mene (používa ju napríklad ECB pre kurzy eura)

Z časového hľadiska:
spotový menový kurz (=pohotový/ak­tuálny/promptný menový kurz)
forwardový menový kurz (=termínový/lehotný menový kurz)

Podľa transakcie:
nákupný menový kurz (= kurz „peniaze“; angl. bid rate) – menový kurz, za ktorý daný subjekt nakupuje
predajný menový kurz (= kurz „predaj“, kurz „tovar“; angl. ask rate – menový kurz, za ktorý daný subjekt predáva)

Podľa devízovej operácia:
dovozný kurz
vývozný kurz

Podľa konkrétnej formy meny:
devízový kurz
valutový kurz

Podľa kurzového režimu:
fixný menový kurz (= pevný menový kurz)
pohyblivý menový kurz (=fluktujúci/pružný menový kurz, floating)
prechodné formy

Podľa oficiálnosti:
oficiálny menový kurz resp. úradný menový kurz
čierny menový kurz

STAČÍ?:)

Zdroj: http://refera­ty.aktuality.sk/pla­tobna-bilancia/referat-1728, www.imf.org,http://sk­.wikipedia.or­g/wiki/Menov%C3%BD_kurz

4Kto dal odpovedi palec? anonym, Dr.Axl, kasol, aIice před 4621 dňami

0 Nominácie Nahlásiť