Chválit nebo nechválit děti ?

Jsem zastáncem pochval. I zde však platí, všeho s mírou.

já děti nemám, ale svýmu synovcovi teď mu
bylo 23 let vždy, když mi jede na nákup, nebo
mě veze autem poděkuju, když byl malej, tak
jsem ho často hlídala za každou maličkost,
která se mu povedla jsem ho pochválila hlavní
je, že se všichni máme rádi 😁
Dopĺňam:
toto mám okopírované z článku :
Deti, ktoré majú o sebe pozitívnu predstavu, sa správajú lepšie ako deti, ktoré o sebe majú negatívnu predstavu. Psychológovia radia chváliť deti čo najčastejšie, že sa im buduje tak sebavedomie a zároveň medzi rodičmi a detmi sa vytvára kladný vzťah. Čítala som knihu od jedného psychológa a ten radí:

• chváliť deti medzi štyrmi očami: ak chcete deťom povedať niečo pozitívne, urobte to keď ste s nimi sami, osobná komunikácia je pre deti niečím jedinečným – chváliť deti pred spaním: dieťa si bude v postieľke vaše slová opakovať v mysli stále dokola, ráno si opäť na ne spomenie a bude sa tešiť na to, že svoje kladné vlastnosti opäť preukáže – chváliť deti nenápadne: účinný spôsob ako deti pochvaľovať, je hovoriť o nich s niekým iným tak, aby vás počuli a mysleli si, že o tom neviete. Takto deti prijímajú pochvaly ako pravdivé a snažia sa urobiť všetko pre to, aby nám to znovu dokázali – chváliť deťom písomne na lístočkoch: počkajte, kým dieťa pôjde spať a pochvalu napíšte. Lístok dajte na miesto, kde ho váš syn hneď ráno uvidí. Tieto odkazy sa zapisujú deťom do srdiečka.

Upravil/a: MonaLis

Stále chválím, za všechno, co se naší malé povede. Nikdy jsem ji neuhodila, nejsem primitiv a když si nevím rady, jestli dělám správně to, co dělám, poradím se o tom s rodiči, partnerem atd.

chváliť. keď je za čo.
ale i trestať. keď je za čo. a to včítane telesných trestov.

;-Q