Bylo podle vás rozdělení Československa chyba?

Není bez zajímavosti ta okolnost, že Češi berou rozdělení jako dějinný fakt
a nikterak zvlášť se k tomu nevracejí a nerozebírají .
Z hlediska historie (pokud chceme vyhovět požadavku odstupu) bylo Slovensko
zaostalá zemička na rozdíl od prvorepublikových Čech, které byly jednou
z nejvyspělejších zemí v Evropě. V podstatě až po sloučení
s Čechami se na Slovensku začal budovat průmysl, z Čech na Slovensko
(a Podkarpatskou Rus) odcházelo pracovat tisíce úředníků, učitelů, lékařů
a jiných pracovníků z řad inteligence v různých oborech.
Období 2.světové války není rozhodně nic, čím by se Slováci mohli chlubit.
V dobách budování socializmu si Slovensko významně polepšilo. Budování průmyslu, silnic a dálnic, elektrifikace, ap. je jen zlomek výdobytků, které Slovensku spojení s Čechami přineslo.
Po změně politického systému se Slovensko chtělo osamostatnit, osamostatnilo se a nechápu proč se v tom ještě po více než dvaceti letech pitvat.

„Pitvanie a hodnotenie“ dejinných udalostí je prirodzené na celom svete, bez ohľadu na veľkosť danej „zemičky“, aj rozdelenie Československa malo svoj maličký podiel na devinách sveta. Pitvať nežnú revolúciu a následný rozpad československa budú historici pitvať ešte dlhé roky, desaťročia a médiá sa k tomu budú vracať so svojimi informáciami.

Snahy o rozdelenie sa nedajú zovšeobecniť len na jednu stranu. Snahy o rozdelenie Československa boli z oboch strán, na jedne kládli zo dôvod to, z druhej zas ono, ale v pozadií bola politická hra o korytá, nie cieľ radových občanov. Politici a médiá v tom zohrali tú najväčšiu úlohu, ktorá bola z pozadia riadená snahou získanie ekonomickej moci jednotlivcami oboch národov.

Proboha, přestaňte si už konečně lhát do kapsy!
Snahy byly výhradně jednostranné, Česko nikdy nemělo separatistické záchvaty – viz názorné doplnění mé odpovědi.

ad arygnoc – jak chceš vyvrátit jasná čísla?
V SR je soustavný úbytek Čechů (dnes cca 30 tis.), naopak v ČR je 5-ti násobek. cca 150 tis. Slováků a neustále narůstá.
Plná třetina mediků v ČR jsou Slováci, 80% studentů VŠ se po studiu nechtějí vrátit domů.
Např. plat zdrav. sestry v ČR je 21 tis.Kč oproti 14 v SR (po přepočtu z €).
Sám podnikáš v cizině (což ti nikdo nebere, od toho je přece volný pohyb pracovních sil v rámci EU), ale nesnaž se zároveň předstírat, jak je to na Slovensku po odtržení báječné.

http://www.ces­katelevize.cz/ct24/do­maci/240754-slovaci-v-cesku-studuji-i-pracuji-radi-kazdy-treti-medik-je-ze-slovenska/
http://finance­.idnes.cz/slo­vaku-v-cesku-pracuje-pres-sto-tisic-maji-tu-vyssi-platy-pam-/podnikani.as­px?c=A110531_1594427_pod­nikani_hru

ad Bohemica – metafora s partnerskými vztahy malinko pokulhává. Když se 2 lidé rozejdou, nemá to žádný fatální dopad a týká se to jen jich 2 (a ne celých národů a zemí).
Kdežto státní zájmy fungují jinak a jsou zákonitě nadřazeny nad sobectvím jednotlivce.
Po krvavé občanské válce se nakonec dospělo k politickému kompromisu, díky němuž jsou dnes USA světovou velmocí s ekonomickou silou, jež např. srazila na kolena i agresivní Japonsko.
Pokud by zůstaly rozhádané (dle receptu, že při rozporech se raději rozejít), bylo by dodnes jen 50 menších „státečků“ bez významějšího vlivu.

Vaše tvrdenia sú zaujímavo premiešané časť faktami dodávanými raz jednou, raz druhou stranou v rôznych časových obdobiach, raz fikciami a tvrdeniami z médií…
Mnohým ľuďom sa takáto rétorika môže páčiť, ale áno, takto sa robí demagógia.
Pozrime len spätne na vaše mnohé protislovenské vyjadrenia na tejto stránke (aj českej) a utvoríme si obraz o vašom chápaní sveta.

mr Axl:

nie je reč o tom, čo je teraz, ale čo bolo pred rokom 1993.

pre česko nikdy nebolo slovensko príliš zaujímavé, teda pre českých politikov, pretože neboli príliš v obľube. a niet sa čo diviť – priemysel sa budoval výhradne v čechách (ak pominieme vojenskú výrobu, ktorú pán havel úspešne na slovensku zrušil a v čechách ponechal) a železiarne v košiciach (mimochodom, najmä pre valcovne v ostrave)), slvensko bolo považované za zdroj poľnohospodárskej výriby, agrárnu časť krajiny.

slováci boli vo vysokej miere využívaní českým priemyslom (veď na slovensku fakticky nebol), stavebníctvom, a čo sa týka vedeckých kapacít, tak akotaká šanca na výskum bola zasa iba v prahe (no, to si nepomohla ani morava).

toľko (veľmi zjednodušene), o situácii pred rokom 1993.

rozchodu predchádzalo konštatovanie pána klausa, že o sr nie je z českej politickej scény záujem (veď ani nebolo prečo, preferencie ods nedosiahli na slovensku ani 1%, iné české politické strany na tom neboli lepšie – lebo nedokázali slovákov osloviť a ani im nič ponúknuť), a tak sa príležitosti chopili slovenské politici, ktorí zacítili pach moci (mečiar a spol.)

eufória zisku samostatnosti sa prejavila maximálne v tak nacionalisticých slotovanoch (žilina) a okolí, kde pôsobila sns.

Nakoľko federatívny model, zavedený Ústavným zákonom č. 143/1968 Zb. o československej federácii de facto nikdy ideálne nefungoval a vzájomné československé vzťahy boli poznačené evidentnou hegemóniou českej strany, objavujú sa medzi slovenskými politickými predstaviteľmi emancipačné tendencie smerujúce k pretransfor­movaniu federatívnej republiky na konfederáciu s medzinárodno­právnou subjektivitou oboch republík, presadzované najmä reprezentáciou HZDS, najsilnejšej politickej strany. Na českej strane však bola táto iniciatíva kategoricky odmietaná a podporovaná ambíciou o zachovanie federácie a jedinej medzinárodnoprávnej subjektivity. Vzhľadom na názorovú nejednotu českej a slovenskej strany, sprevádzanú roztržkami a protirečivými úsiliami o budúce usporiadanie vzťahu Čechov a Slovákov, ktoré neviedli k žiadnym zhodám, obe strany pragmaticky usúdili, že najvýhodnejšou eventualitou, ako predísť ďalším sporom a vyriešiť vzniknutú situáciu, bude dohoda o ústavnom rozdelení spoločného štátu. Rozdelenie bolo teda nutným a očakávaným východiskom, akýmsi ústupkom oboch subjektov od vlastných predstáv o forme spoločného štátu, nakoľko českí reprezentanti sa nedokázali stotožniť s pretransfor­movaním republiky na konfederatívny model a slovenská strana nebola po dovtedajších skúsenostiach ochotná naďalej zotrvať v nefunkčnej federácii.
Zánik štátu tak bol vecou politickej dohody, nie rozhodnutia občanov. Politickí exponenti oboch strán sa dohodli na definitívnom zániku spoločnej republiky a dňa 25. novembra 1992 bol odhlasovaný ústavný zánik ČSFR k 31. decembru 1992 i zákonodarným zborom.

Stačí takýto stručný náčrt vtedajšej spoločenskej a politickej situácie a okolností a je zrejmé, že akékoľvek úvahy o zániku ČSFR oddelením (separáciou), prípadne vystúpením (secesiou) Slovenska, sú irelevantné.

Názor, že k zániku ČSFR došlo cestou separácie či secesie Slovenska, prezentovaný zväčša príslušníkmi českej strany, je založený na presvedčení, že podnety vedúce k zániku federácie vyvolala Slovenská národná rada prijatím Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenska (17. 7. 1992) pomerne včasným schválením Ústavy Slovenskej republiky (1. 9. 1992) a následne jej skorým vyhlásením a nadobudnutím účinnosti (1. 10. 1992).

„Pre HZDS je teraz totálne oddelenie oboch štátov neprijateľné. Pre ODS je zasa takmer vylúčené čosi viac ako colná únia. Je teda celkom možné, že nie opozícia, ale práve HZDS zablokuje rokovanie federálneho parlamentu a prijatie rozhodujúcich zákonov podmieňujúcich definitívne rozdelenie,“ napísala deň pred štvrtou schôdzou FZ novinárka Rudého práva K. Perknerová. Ani poslanec FZ za KDH Ivan Čarnogurský neočakával, že zákon o zániku federácie bude prijatý. Podľa neho totiž celá česká ľavica bola proti tomuto zákonu a výhrady existovali aj medzi slovenskými poslancami.

Mečiar podľa Brandona (americký politológ) neskoro zistil, že sa prerátal a že Klausovi v skutočnosti ide o českú nezávislosť, ktorú potrebuje na to, aby mohol pokračovať vo svojich reformách bez zasahovania zo Slovenska, ktoré vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a ľavicové zameranie hlavných politických strán musí sledovať viac socialistické princípy. Klaus teda dostal, čo chcel a jediným východiskom pre Mečiara bolo kapitulovať a prijať rozdelenie štátu, písal Brandon v NYT (podľa monitoru Národnej obrody 25.9.).

Profesor Václav Pavlíček v úvode komentára k Ústave Českej republiky poníma význam Deklarácie o zvrchovanosti ako negáciu proklamovanej zhody oboch národov a republík žiť v spoločnom federatívne usporiadanom štáte, nakoľko svoje sebaurčovacie právo a suverenitu deklarovali už v ústavnom zákone o československej federácii z roku 1968 a v preambule Listiny základných práv a slobôd prijatej 9. januára 1991. Takéto kritické hodnotenie počinov slovenských orgánov však akoby zabúdalo na skutočnosť, že prijatiu Deklarácie predchádzala politická dohoda medzi predstaviteľmi ODS a HZDS zo dňa 19. júna 1992, v ktorej obe strany konštatovali nezhody pokiaľ ide o budúce štátoprávne usporiadanie ČSFR a priklonili sa k rozdeleniu republiky ako k najschodnejšej alternatíve. Rozpad republiky sa v tom čase nielen prezumoval, ale už sa o ňom aj otvorene hovorilo. Prijatiu Deklarácie preto nemožno prikladať váhu iniciátora rozpadu, nakoľko sa udialo iba v reakcii na nedosiahnutie kompromisu a Slovenskú národnú radu nemožno označovať za výlučného strojcu dismembračných aktivít, keďže rozpad Československa sa spomínal ešte pred uskutočnením akýchkoľvek emancipačných krokov z jej strany.

Navyše, deklarácia, aj keď bola prijatá Slovenskou národnou radou, bola poňatá iba ako politický dokument, nemala relevanciu zákona, a preto zostala federácia de iure nedotknutá.

V rovnakom kritickom kontexte býva ponímané i nadobudnutie účinnosti Ústavy Slovenskej republiky ešte pred samotným zánikom ČSFR, čo spôsobilo unikátnu situáciu, že základný zákon Slovenskej republiky bol publikovaný v zbierke zákonov iného štátu (ČSFR).

skrátim to – rozpad štátu bol aj (niekedy dokonca uvádzaný ako najmä) český záujem (viď vyššie text), ale nie národa, ale politikov, túžba po moci, a to pánov klausa a mečiara.

tak sa nerozčuľujte, sú to iba dejiny, neklaďte vinu nevinným, ale zahĺbte sa do dokumentácie starej 20 rokov a začnine si spájať jednotlivé udalosti.

Mr. arygnoc -
spousta slov, ale žádná fakta, tím méně argumenty.
Otázka zněla pro řadové uživatele, nikoliv politiky, takže každý vložil své názory.
Možná uniklo pozornosti, že jsem, ač Čech zvolil variantu „ano“ (na rozdíl od většiny zdejších přeshraničních).
Současně souhlasím, že se občanů tehdy nikdo příliš neptal.
Pokud se tazatel ptá po 20 letech, jak jinak vyhodnotit jakékoliv změny, než srovnáním původních vášní se současnou realitou?

„ak pominieme vojenskú výrobu, ktorú pán havel úspešne na slovensku zrušil a v čechách ponechal“
Jedna lež za druhou. – Prezident přece nemá výkonnou moc, konverze byla nevyhnutelná po zániku studené války a rozpadu Varšavské smlouvy.
Rozhodla vláda s tehdejším slovenským premiérem Čalfou.
Následně šlo na Slovensko 80% dotací na konverzi, do Čech pouhých 20%.
Produkce šla do států RVHP a jejich objednávky zanikly. Pro světový trh byly zastaralé výrobky nekonkurenční o tanky T72 a OT nebyl zájem.

V ČR přežilo 13 zbrojních firem, jež si vydobyly nové trhy (samopaly CZ 805 BREN a CZ SCORPION EVO 3 A1 (9×19mm Parabellum). pistole CZ 75 P-07 Duty, CZ P-09, granátomet CZ 805 G1 a další)
http://www.czub­.cz/cz/Default­.aspx
http://www.zbro­jovka-brno.cz/cz/De­fault.aspx
http://cs.wiki­pedia.org/wiki/%C4%8Ces­k%C3%A1_zbrojov­ka_Uhersk%C3%BD_Brod

Kdežto SR nabízí pouze OT Tatrapan (na podvozku Tatry 815), jichž vyrobilo do r. 2009 jen 50 ks (pro slovenskou armádu a pár pro Řecko).

Další věcné důkazy:
http://alferi­.unas.cz/zbroj­ni%20prumysl.htm
http://www.mi­litaria.cz/cz/clan­ky/zbrane-a-zbroj/od-obrnenych-vozidel.html
http://techne­t.idnes.cz/tank-t-72-v-boji-by-prezil-ctyri-minuty-d8c-/vojenstvi.as­px?c=A120717_191305_vo­jenstvi_kuz
http://www.vy­voj.sk/historia
http://artur.blog­.pravda.sk/2011/10/­25/brigada-v-chatrajucich-zts-martin/
http://sk.wiki­pedia.org/wiki/Ta­trapan
http://www.de­fenceandstrate­gy.eu/cs/archiv/roc­nik-2002/1-2002/ekonomicke-aspekty-konverze-ceske-ceskoslovenske-zbrojni-vyroby.html
http://prezi.com/nru­a8tpphjhg/zbroj­ni-prumysl-cr/
http://www.scrib­d.com/doc/128­444456/5/Zbroj­ni-v%C3%BDroba-koncem-80-a-za%C4%8Datkem-90-let

Celá historie lidstva za tisíciletí směřovala ke sjednocování, či efektivním koalicím. (Ani v dnešní politice není možné vládnout bez fungujících koalicí).
Všechny významné územní celky se musely naučit koordinaci a naopak řevnivé malé celky zanikaly.
Dějinné ponaučení dalo za pravdu moudrosti a prozíravosti, na rozdíl od hlouposti a krátkozrakosti malých šovinistů.

Zkuste schválně porovnat integraci v případě sjednocení Německa (přes přechodné potíže a nemalé náklady):
http://cs.wiki­pedia.org/wiki/Zno­vusjednocen%C3%AD_N%­C4%9Bmecka
http://cs.wiki­pedia.org/wiki/Os­talgie

Dějinné ponaučení dalo za pravdu moudrosti a prozíravosti, na rozdíl od hlouposti a krátkozrakosti malých šovinistů.
Momentálne vyhrali tí malí šovinisti.
Ak chcete hodnotiť dejinnú udalosť, musíte si trochu poodstúpiť od nej, aby ste videli aj to, čo zblízka nevidíte. Z takého blízkeho pohľadu, ktorý ste tu prezentovali, možno viedieť len dielčie detaily, nie celý obraz.

http://nss.sk/3704/na-straz

Malá ilustrace reality:
http://www.od­povede.sk/otaz­ky/splatilo-nemecko-dlh-slovensku-este-z-2-sv-vojny
http://www.od­povedi.cz/otaz­ky/je-to-pratelsky-akt

V Česku by takový primitivismus nejspíše nikoho ani nenapadl, zřejmě civilizovaný svět ctí alespoň základní principy (nota bene, za cizí peníze):
http://www.re­flex.cz/clanek/ko­mentare/56248/slo­vaci-pouzili-ceskou-vlajku-jako-hadr-na-boty-zaoralkovi-to-nevadi-akci-platila-i-eu.html?fromNew­sletter=1