Boli ste v nejakej TV-súťaži?

Ja jsem nebyl – a trema ovlada jak koho. Nekdo ji umi predchazet a jiny ne.

Ja bych to asi nejefektivneji prirovnal ke zkousce na vysoke skole. Nemluvite (jak ve ktere soutezi samozrejme) tam pred divaky, ale do kamer a k pruvodci soutezi. Ptaji se vas na otazky, takze vy muzete mit samozrejme tremu – o nic sice nejde, ale obcasna nabidka penez (…) je lakava a predstava, ze byste ji mohla ztratit a jeste se ztrapnit pred divaky cele republiky je pro nekoho az neunosna.

Nebudu rikat, ze z vas stres spadne. To z vas spadne pri fyzickych soutezich, ale pri teoretickych soutezich zalezi jen a jen na vas, jak umite tremu regulovat.

A pokud se nekam chystate, tak drzim palecky!

Male doporuceni, ktere mi pomaha: jednoducha metoda na uvolneni se je zhluboka se nadechnout, vydechnout, mluvim-li k divakum (porotci, moderatoru…), tak si jim nedivam primo do oci, ale na jejich cela (i kdyz to z jejich pohledu vypada, ze se divam na ne) a jednoduse si reknu: o nic nejde. Toz co se muze stat horsiho, nez ze… (treba v mem pripade: zopakuji predmet ci vyletim ze skoly ci ve vasem pripade – neziskate penize, atp.). Pribuzni a znami se mohou jit vycpat – je uspech, ze jste se tam dostala. A pak se zacnete s moderatorem bavit jako kdyz se bavite s kamaradem. On se vas na neco zepta, vy jednoduse odpovite.
Dopĺňam:
… coz se samozrejme lehceji rekne, nez udela. Ja to trenoval cilene na gymplu, ze jsem pro tridu zarizoval s vedenim i profesory akce a musel jsem se do toho zapojit iniciativne. Na tenhle uspech jsem pysny – v prvaku same prebrepty, kdykoli jsem mluvil pred tridou prakticky o nicem, ve ctvrtaku jsem se jiz davno naucil i pri zkouseni pred tridou ovladat klidny a pomaly hlas (i kdyz to ve me obcas nervozitou jen hralo) a nesmirne dulezitou intonaci (klesani hlasem za vetou). No, trosku jsem si zavzpominal a oddalil se od vasi otazky, omlouvam se.

Chtel jsem tim rict: pokud jste v tom trenovana, mate-li dobre komunikacni schopnosti a umite improvizovat a reagovat na nastalou situaci, nemusite se vubec bat. Pokud nejste, chce to jednoduse trosku praxe. Je v poradku mit tremu, ale je treba s ni umet pracovat.

Upravil/a: chudst

Tá tréma niekedy chytí aj profesionálov.
Niektorí ju majú pred, niektorí pri povele „Štart“. Dôležité je pri povele všetko nepodstané hodiť za plece a robiť len to, na čo tam ste. Nie je to nič hrozné, treba sa upriamiť na otázky a nevšímať si to okolo, akoby ste boli niekde v meste a rozprávali sa s priateľom. Vôbec nemyslieť, kto všetko vás vidí.
Mne sa to dobre hovorí, som zvyknutá, ale prvé verejné vystúpenie, no to bola hrôza (z môjho pohľadu), ale spomenula som si na skúšky na škole, kde aj keď som nevedela, mlela a mlela som si svoje a nenechala sa prerušiť a zopakovala som si ten istý princíp. Potom už to nebol problém, postupne aj tréma ustupovala a nebol problém hovoriť voľne. Opýtajte sa ktoréhokoľvek učiteľa, alebo kto verejne vystupuje, každý tým prešiel.
Na televíznych záznamoch a vôbec na javisku najhorší nie je divák, ale svetlo do očí, teplo z reflektorov a najmä režisér, ktorý vždy niečo chce. Ale dá sa na to zvyknúť a časom vás to začne aj baviť.