Aký je vlastne vesmír? 3D, 4D, 11D… Singularita vs. nekonečno, zakrivenie priestoru gravitáciou, časom. Čo je REALITA?

Kolobeh znamená že všetko vzniká a zaniká a nič nieje večné.Takže naša planéta, naša civilizácia a všetko čo poznáme zanikne aby mohlo vzniknúť niečo nové. Zanikne zem, slnko, slnečná sústava, paralelné svety… Ale je otázka.. Zanikne aj vesmír? Ak zanikne. kde sa vytvorí nový? kde sa vlastne vesmír nachádza? Ak su paralelné svety su aj paralelné vesmiry? Sú to otázky na ktore nik nevie odpoved. Počíta sa to v miliardách rokov a triliardách svetelných rokov. A človek je len niečo úplne nepodstatné v tomto kolobehu čo žije lem par desiatok rokov.. A teraz ked si to tak zoberiete. Prečo vlastne rano vstavate do prace?? Prečo robíte na niekoho? Prečo vas iný človek môže nútiť robiť viac, zostávať v práci aj ked mate doma problém? Ved on je tak isto nepodstatný ako celá naša zem. Tato táma je skôr na rozhovor ako na písanie.

Co je to vlastne realita? Tak to je otázka na ktoru sa dá odpovedať z mnohých hľadísk. Mnohý ludia sa snažia odpovedať na základe nejakych odporných výrazov, ale povedzme si pravdu či už sme racionálnymi alebo skor intuitívnymi ako si môžeme byť istý že to co vnímame zmyslamy, to čo si myslíme , to co tzv. objektívne meriame najmodernejšou technikou je skutočne to ´´real reality " ??? To je to iste ako ked tvrdime že čas a teraz myslim ten fyzikálny existuje pretože sa dá merať. Ano to je síce pravda z pohaldu fyziky a či z pohľadu biologie môžeme tvrdiť že su tu iste biologicko fyzikalno chemicke deje ktoré s pravidla trvaju urcity cas. Napriek tomu si ja odvolujem tvrdiť že je to len naša mysel čo sa podriadila tomuto nahlaidaniu. A prečo píšem o čase ked otazka je o realite ? Pretože my ludia vnimame realitu na zaklade času a priestoru. Zijeme v tzv 3 D svete . No nemozme sa domnievať že to je všetko. Ja som presvedcena že existuju ine reality ktore su pararelne až na to že vo vyššich dimenziach už čas nie je čas tak ako ho vnimame pretože je všetko "merane " jedinou jednotkou a to je pritomnosť. Takže čo si ja myslim o tom čo to je realita ? To je to čo sa odohrava teraz a je vždy taka aku sme ochotní my prijať. A taký je aj celý vesmír. Je taký ako si myslíme že je. Ak tvrdíme že je vzdialený tak aj taký bude a stale. Pochopiť zakladnu otazku života by znamenalo pozdvyhnuť naše vedomie na uroven stvorenia- Boha.

Čo ak, čo ak, čo ak.. Keby bolo keby, boli by sme dávno v …
Akosi som sa stratila v podstate otázky, ale skor asi ide len o istý „výlev“ tazateľa..
Do problematiky sa nerozumiem, pokúsim sa načrtnúť moj pohľad..
Podľa mňa je vesmír minimálne 11D.. V každej dimenzii platia svojské zákony (nikde je to kvantova mechanika, inde možeme aplikovať teóriu relativity, ale niečo iné platí pre elementárne častice). Všetky dimenzie asi tak ľahko neodhalíme (aspoň nie teraz), pretože sú tak malé, až pod úrovňou kvarkov, alebo tak veľké, ako vesmír sám. Ono, aj slovo vesmír, je len slovo – pomenovani, pre dimenziu. Na podobnom princípe precuje v podtate skoro všetko – protóny a neutróny v atóme obiehajú okolo seba, ako planéty a galaxie v kozme. Tak ako existuje nekonečná veľkosť, musí existovať aj nekonečná malosť. Tam, kde už nemožno použiť kvantovú mechaniku, nastupuje teória strún. Tým sme sa dostali k podstate hmoty a schopnosti narušiť ju. Ako ste sa zmienili, ak je hmota tiež len „energetická ilúzia“, jej podstata sa može dať vysvetliť veľmi maličkými strunami, menšími než kvarky.. Neustálym kmitaním vyvýjajú energui, ale aj toto kmitanie nie je celkom kmitaním, aké poznáme, pretože aj to kmitanie má ďalšie rozmery. Ak je niečo neustále v pohybe (kmitá), nie je stále na rovnakom mieste, teda ak by sme mali nekonečno pokusov, raz by sme museli prejsť skrz tú malú medzierky, takže hmota ako taká nie je úplne stabilná – ale len v tom nanorozmere, to je zase jeden z rozmerov.. Hmm, a čo som tým vlastne chcela povedať..?! Pekne, už sa v tom sama ztácam.. :D A-ha, asi, že toto by mohli byť tie 1 a 0 v PC, nie..? :)
Čo sa týka toho svetla, čo k nám letí miliardy rokov, tak na tom ni je nič zvláštne.. Áno, niektoré tieto hviezdy už neexistujú (neexistujú tak, ako ich vidíme my teraz, pretože nikddy nič nemože samo od seba zanikút, len sa „pretransformo­vať“..), je to len akási ich fotka, tak to proste je, pretože sme od seba tak ďaleko, čo je na tom? Veď aj to „svetlo“ konca hviezdy k nám – do týchto končín raz doletí..
Hmm, ďalej: Naše vnímanie je zkreslené do takej úrovne, do akej to pripustíme. Je to ako, keď sa Vás spýtam „modrá, alebo červená?“. Vy sa nespýtate „..a čo iné farby..?“, pretože o nich teraz neviete. Budete vyberať len z naservírovaného.. Ak nám niekto „rozšíri“ vnímanie, alebo podá vysvetleni niektorých javov, vnímanie a súvislosti sa logicky rozširujú a zrazu viac vecí, dáva zmysel, ale rovnako sa nám aj vynárajú nové otázky.. Prostě donekonečna.. Možno teraz nevieme o všetkých možnostiach, čo existencia prináša, ale to neznamená, že nie sú, alebo že na ne neprídeme.. Tak do tejto mieri áno – máme zkreslené vnímanie..
Čerta, jedna myšlienka strieda druhú a než ju dopíšem, tak už som zase niekde inde.. :D
Ale ešte k tomu „nekonečnému vesmíru“.. Podľa mňa, ak je rozpínanie dosledkom Big Bangu a toto je vlastne neustále „rozprskanie“, tak to by sa potom malo časom zpomaľovať. A keďže telesá na seba vzájomne posobia, začnú sa zase galaxie a všetko podľa mňa k sebe priťahovať a raz sa všetko stretne a veľká tresk sa bude zase opakovať.. Ale to je len podľa mňa..
A ešte k tej neprekonateľnosti rýchlosti svetla: Možno, že sa dá prekonať a možno že sa aj dá kriviť čas a priestor, ale myy to zatiaľ nevieme.. Možno, že to UFO, čo vidíme, sme vlastne my z budúcnosti a už ma bolia ruky, tak už budem končiť, lebo ak by náhodou niekto prečítal tento príspevok, bude si myslieť, že som šialená..! Načrtli ste tu veľa otázok v jednej.. Príliš komplikované na pondelok a vobec..
Dopĺňam:
Ešte k tej realite:
Domnievam sa, že na základe neúplných informácií nie je možné realitu presne definovať.. Je to skor subjektívne spracovanie vonkajších podnetov naším mozgom. Takž ekaždý má „svoju realitu“, asi tak..
Čo sa týka zakriveného priestoru, nevrím, že „za vesmírom sa to ohýňa a vlastne je guľatý“.. Podľa mňa je vesmír to, čo je vyplnené priestorom, to, okolo hviezd a galaxií, ale aj to „za ním“ – také bezpriestorie (nie je tu nič, priestor, čas, energia) a vesmír ako taký sa naťahuje do toho ničoho.. A už zase sa do toho zamotávam, na toto nemá zmysel ani odpovedať, aj tak sa to ťažko vysvetľuje a aj tak neprídeme s ničím novým a v podstate každý pojem v tejto debate je relatívný, takže sa o týcht „teóriach“ možeme baviť do nekonečna.. Každý si može len vyjadriť svoju subjektívnu teóriu, podloženú inou teóriou a nikto nevie, kde je tá skutočná pravda..

Zdroj: http://cs.wiki­pedia.org/wiki/Te­orie_strun

Upravil/a: skorcovaz

V podstate sa nič nedeje, Vesmír je neustále v singularite s nekonečným množstvom energie. Je zakrivený sám do seba a nemá začiatok ani koniec. Všetky rozmery, priestory a časy sú len jednotkami tvorivej činnosti mysle, ktorá sa nachádza v superpozícií. Myseľ sama, bude teda donekonečna (tak ako doteraz) tvoriť temnú energiu, temnú hmotu aj viditeľnú hmotu a následne s veľkým záujmom túto svoju imagináciu pozorovať a vyhodnocovať. Myseľ tento proces nazýva progres. Takýmto spôsobom vesmír vo svojej podstate spoznať nemôžeme. A keďže sa neustále nachádza v singularite, ani jeho obsah nemôže byt teda akýmkoľvek pozorovateľom diferencovaný, z hľadiska kvality, času, alebo priestoru. Takže to, čo si „myslíme“, že vesmír je, by som skôr nazval supervirtuálnou realitou, alebo 100 % temnou mysľou. Z pozície superpozorovateľa ide teda len o bezvedomie.