Ako neprísť o nervy pri väčne namosúrenom teenagerovi?

Asi najťahšie je nemať žiadne nervy – aspoň ich nemôžte stratiť. 🙂
Zjavne ide o rebéliu mladého človeka voči svojej bezmocnosit v spoločnosti. Aj naša generácia bola taká istá. Dôležité je naozaj vaše sebaovládanie sa, pomáha tichý, ale rozhodný hlas.
Keď človek zosiluje hlas, zosiluje sa aj vnútorne, dvíha sa mu adrenalín a postupne prechádza do bezpríčetna. Preto si treba udržať normálny, kľudný hlas.
Okrem hlasu si dávajte aj pozor na gestá, tak isto ako hlas aj ruky sa usilujte nechať v kľude (aj keď máte chuť nimi dať jednu facku). Snažte sa mladého zaujať.
Svojim kľudným vystupovaním, dokážete dezorientovať namosúreného teenegera… začne vás pozorovať, rozmýšľať ako to, že vás to nerozhádže, postupne sa ukludní a bude sa snažiť vás napodobniť.
Opičí syndrom napodobňovania je v nás všetkých.

CHce to božskou trpělivost, a počkat než trochu povyroste a zmoudří.Poučit jej že se ke svému okolí musí chovat tak jak by chtěl aby se jeho okolí chovalo k němu.Vysvětlit mu,že už není malé trucovité dítě a musí se podle toho chovat.