Ako na anorexiu?

Ja sama som bohužial anorexiu mala a teraz už viem, že je to veľmi závažné ochorenie, ktoré môže človeka doviesť až k smrti. Ja som mala to šťastie, že som vedľa seba mala blízkych, ktorým namne záležalo a ktorí si to všimli relatívne v čas. Ja som si to vtej dobe, keď som nič nejedla a huntovala som si telo nadmerným cvičením a jedením napríklad len jedného mesiačiku jablka, či štvrťkou celozr. rohlíka na celý deň neuvedomovala. Skončilo to hormonálnou liečbou a na infuziach, tam medzi dievčatami s rovnakou diagnozou som si uvedomila, že mám vážny problém. Škoda len, že si to už niektoré dievčata ani nechceli uvedomiť a tam už musela nastúpiť i liečba psychiatra, veď sa to ochorenie volá i mentálna anorexia. Bola som strašne chudá, keď vidím spätne svoje fotky z tých čias, som zhrozená, ale vtedy som si pripadala stále tĺsta. Doteraz mám ženské problémy a následky z tohto ochorenia, ale už viem, že nikdy tomu nepodľahnem.