Aké vegetačné zóny poznáte?

Planéta zem je rozčlenená na tzv. klimatické pásma – sú rozložené od najchladnejších území pri póloch až k najteplejším územiam pri rovníku, podľa toho, aké intenzívne je slnečné žiarenie. Teplotnými rozdielmi sú následne spôsobené i odlišnosti v rozdelení a intenzite zrážok, vzdialenosť od oceánu zase určuje odlišné vlhkostné podmienky územia.. Smer a intenzita vetrov takisto nie je rovnaká na celom území. Na základe týchto odlišností v klíme sa organizmy zoskupili do skupín – spoločenstiev, ktoré potrebujú určité rovnaké podmienky pre svoju existenciu a našli si svoje špecifické miesto na planéte. Vytvorili vegetačné pásma, ktoré sú v podstate zhodné s klimatickými pásmami. Sú to: tundra a alpínska vegetácia, tajga, ihličnatý les, listnatý les, step a lesostep /na južnej pologuli savana/, púšť a polopúšť.

Zdroj: http://refera­ty.atlas.sk/pri­rodne-vedy/ekologia/10889/kli­maticke-a-vegetacne-pasma

Vegetačné stupne
Rozličné klimatické a vegetačné pásma nie sú len smerom od pólov k rovníku, ale aj s meniacou sa nadmorskou výškou – vytvára sa tzv. výšková zonálnosť. Spoločenstvá rastlín a živočíchov tu tvoria tzv. vegetačné stupne, druhy rastúce v jednotlivých stupňoch sa odlišujú od seba rozdielnymi nárokmi na teplotu, vlhkosť, silu vetra a iné, rozličnému prostrediu sa prispôsobli výškou svojho vzrastu, veľkosťou listov, rozličnými typmi koreňov, stoniek, listov… Predstavme si výškovú zonálnosť vegetácie na Slovensku:

dubový stupeň – dubiny, do 400 m n.m., lesy nížin, kotlín.
dubovo-hrabový stupeň – dubohrabiny, od 400 do 600 m n.m. – v pahorkatinách
bukový stupeň – bučiny, od 600 do 1000 až 1200 m n.m., podhorské lesy
smrekový stupeň- smrečiny od 1000 (1200) do 1600 m n.m., tvoria hornú hranicu lesa
stupeň kosodreviny od 1600 do 1800 m n.m., kosodrevina, borievky, čučoriedky
stupeň alpínskych lúk – nad 1800m n.m. – najvyššie miesta, kvôli chladu a vetru tu rastú už len zakrpatené bylin

Zdroj: http://www.in­fovek.sk/pred­mety/enviro/in­dex.php?k=20