Čo sú halucinácie?

Ja len doplnim pre pradstavu čo sú tie halucinácie.
Halucinácie patria medzi poruchy vnímania. Sú to vnemi, ktoré vznikajú bez súčastného vonkajšieho podnetu, pričom majú pre človeka charakter skutočnosti, čiže môžu byť pre samotného jedinca či jeho okolie nebezpečné.
Halucinácie sú:
1, Sluchové (akustické):

• akoazmy jednoduché vnemy rozmanitých zvukov (zvonenie, pískanie)
• zložité zvukové halucinácie – človek počuje celé slová, vety, rozhovor (niečo človeku prikazujú, niečo človeku radia, alebo hlasy vedú medzi sebou rozhovor)

2, Zrakové (vizuálne):

• jednoduché (fotómy)- vidiny ohňa, svetiel, zábleskov, iskier
• zložité- videnie postáv, zvierat, predmetov, nadprirodzených bytostí, celých výjavov

3, Čuchové (olfaktorické): jednoduché (olfakcie, odorácie)
4, Chutťové (gustatorické): jednoduché (gustácie)- pocit otráveného jedla, nepríjemná chuť. horkosť
5, Telové (taktílne, haptické): človek pociťuje na tele dotyky, píchanie, elektrizovanie, pálenie, svrbenie, pocit sexuálneho obťažovania
6, Cenetrické (orgánové, útrobné, viscelárne): človek má pocit že mu chýba orgán, alebo že ho má zdvojený
7, Pohybové (motorické): človek je v pokoji, ale má pocit pohybu, niekedy má pocit že padá, alebo že sa vznáša
8, Halucinácie posadnutosti: človek má pocit, že v jeho tele je nejaká iná osoba, alebo nadprirodzená bytosť, ktorá za neho koná, alebo pohybuje jeho telom
Intrapsychycké halucinácie : človek má pocit, že mu niekto dáva do mozgu myšlienky alebo naopak, že mu ich berie

Halucinácia (iné názvy: vidina, mam, prelud; čiastočné synonymá: fantazma, videnie) je klam vnímania, pri ktorom pociťujeme realitu, aj keď chýba vonkajšia podnetová energia. Tento vnem vzniká bez súčasného vonkajšieho podnetu a má pritom pre jedinca charakter skutočnosti.

Pri pravej halucinácii je vnem taký presvedčivý, že spochybňovanie reálnosti prežitku považuje osoba, ktorá halucináciu vníma, za manéver. Svoju vlastnú pochybnosť vyjadruje, len ak si vnemom nie je celkom istá. Pri pseudohalucinácii (nepravej halucinácii) dokáže rozlíšiť klamné vnemy od reality.

O halucináciách jestvuje mnoho teórií. Jedna predpokladá, že sú to iba aktivované predstavy. O tom, ako sa predstavy aktivujú a deformujú, ako získajú reálny charakter, existujú len hypotézy. Aj otázka reálnosti má svoje problémy, z čoho vidieť, že stvárnenie halucinácie nezávisí len od zmyslového orgánu, ale od mnohých osobnostných zvláštností jedinca.

Delenie halucinácií:

• sluchové,
• zrakové,
• čuchové,
• chuťové,
• hmatové (taktilné) – halucinatórne vnemy na povrchu tela,
• viscerálne – halucinatórne vnemy v útrobách
• intrapsychické – na pomedzí porúch vnímania a myslenia
• a ďalšie

Príčiny vzniku halucinácií:
Halucinácie patria medzi najvýznamnejšie poruchy vnímania. Príčiny ich vzniku môžu byť rôzne, napr.:

• silné emocionálne zaťaženie – môže viesť k vystupňovaniu vnemov, ktoré súvisia nie s vonkajšími podnetmi, ale so vnútornými aktivitami jedinca
• stres – telesné alebo duševné preťaženie znižuje kontrolnú funkciu mozgu
• senzorická deprivácia – vznikajú po úplnom vyradení podnetov alebo ich nedostatku (napr. pri letoch na dlhé vzdialenosti, vo vesmíre, pri dlhotrvajúcej izolácii napr. v tme)
• hypnóza a vplyv niektorých drog
• telesné ochorenia – napr. cukrovka
• duševné ochorenie – veľmi často sú aj znakom duševného ochorenia, pre schizofrenikov býva halucinácia výrazne negatívnym zážitkom